sobota 17. februára 2018

Milí čitatelia, po dlhšej dobe som konečne späť a mám z toho naozaj dobrý pocit. Boli chvíle, kedy som so sebou bojovala či mám v tomto pokračovať a či to má vôbec ešte zmysel. Potom som si uvedomila, že ma to vždy robí veľmi šťastnou, takže samozrejme, že to pre mňa význam má. Vybrala som si naozaj ten "najvhodnejší" čas znovu sa pustiť do blogovania. Práve som v polovici písania diplomovej práce, takže si viete predstaviť čo prežívam. Zatiaľ sa musím pochváliť, veľa plaču ešte nebolo, ale ako ten čas uteká a stráca sa mi pred očami tak si myslím, že to ešte len príde. Dlhšie som premýšľala nad spôsobom ako by som mohla svoj blog obohatiť a myslím si, že som na niečo prišla.

Dnešný článok bude prvý osobnejší článok zo série s názvom "My Story", v ktorej každý bude zameraný na určitú tému. Uvedomila som si, že som nebola za tie roky dosť otvorená. Som prirodzene dosť uzatvorený človek, nerada priveľmi o sebe a o svojom živote rozprávam. Veľmi často nevyjadrujem svoje názory, pretože mám strach z kritiky. Jedna vec, ktorú naozaj nemám rada je hádanie sa s niekým. Radšej som veľakrát ticho, aby som predišla sporom a nedorozumeniam. Možno to nie je najlepšia vlastnosť. Človek by sa asi mal voľne vyjadrovať, povedať si svoj názor bez toho, aby mal z niečoho alebo z niekoho strach. Po dlhom premýšľaní som prišla k rozhodnutiu, že chcem byť viac transparentná a otvorená k vám, mojím čitateľom, v nádeji, že možno niekomu môžem s niečím pomôcť alebo niekoho inšpirovať.

Prosím, ak by ste niekto mali tému, o ktorej by ste chceli, aby som vám napísala, neváhajte a napíšte mi do komentárov. Každý jeden vrelo privítam. 


Prvý článok bude zameraný na - AKNÉ. Ako dieťa a neskôr ako teenager som mala peknú pleť, neboli s ňou nikdy veľké problémy. Cítila som sa šťastná v porovnaní s niektorými vrstovníkmi, ktorí mali na tvári veľké vyrážky. Situácia sa náhle zmenila pri nástupe na vysokú školu. Bol to pre mňa poriadny šok, myslela som si, že už som dosť stará na to, aby som mala akné. Až neskôr som zistila koľko aj dospelých ľudí bojuje s akné. Nepopieram, bol som z toho zdrvená. Bola som na začiatku veľkej životnej zmeny. Presťahovala som sa do Talianska, začala som tam študovať na univerzite, každý deň som stretala veľa nový ľudí a predo mnou bolo veľa nových zážitkov a skúseností a nechcela som to prežívať s vyrážkami po tvári, kde ich každý mohol obdivovať. Úprimne povedané, nikdy som nebolo tragické, vyrážky som mala, ale nebolo to zanietené hrozne červené a boľavé akné. Aj napriek tomu som si to nepriala a k budovaniu môjmu sebavedomiu to tiež nepomohlo.

V určitých veciach som veľký perfekcionista a chcem mať veci urobené podľa mojich predstáv. Takže mať tie nedokonalosti na tvári predstavovali pre mňa hrozbu. Ale chápala som, že je to choroba (áno, je to chronické ochorenie kože), s ktorou sa trápi veľa ľudí, takže nie je sa čoho hanbiť. Ako každá choroba, aj akné by sa malo liečiť. Nehovorím, že by ste mali okamžite brať nejaké lieky, ale rozhodne to treba nebrať na ľahkú váhu. Pre mňa, bohužiaľ, lieky predstavovali jedinú fungujúcu alternatívu.

Verte mi, vyskúšala som všetko. Skúsila som snáď všetky dostupné krémy, mastičky, pleťové vody a iné produkty na problematickú pleť. Niektoré naozaj na chvíľočku pomohli, ale za pár dní to tu bolo znovu. Nič nefungovalo dlhodobo. Pleť som si dôkladne čistila, často som si vymieňala návlek na vankúš, aby som neprenášala nečistoty, tiež som mala vyčlenený svoj malý uterák výhradne na tvár. Potom nás napadlo či nemôžem byť náhodou na niečo alergická. Výsledky boli negatívne. Veľkú úlohu hrajú aj veci, ktoré človek zje alebo vypije. Postupne som vyčleňovala všetky potraviny, ktoré by mohli akné spôsobiť, ale ani to nemalo žiadny výsledok. Dokonca som išla aj na interné vyšetrenie a nechala som si skontrolovať krv, ale našťastie bolo všetko v  poriadku.

Aj keď som často plakávala a bola som nešťastná o liekoch som nechcela ani počuť. Až keď sme vyskúšali naozaj všetko a nič nám neukazovalo pozitívne zmeny, rozhodla som sa prejsť na lieky. Navštívila som Inštitút estetickej medicíny v Pezinku, kde mi doktorka Alena Pallová predpísala lieky Curacné. Vysvetlila mi, že je to čistý vitamín A, veľmi silný liek, ktorý som mala brať po dobu šiestich mesiacov. Liek je silný hlavne na pečeň, takže je dôležité často sledovať stav krvi a tiež sa nesmie po dobu užívania lieku otehotnieť, pretože by mohol poškodiť plod. Liek ma odstrašujúce vedľajšie účinky. Mama mi ich ani nedovolila prečítať, lebo ma pozná natoľko, že vie, že by som ich potom už nebrala. Ale netreba sa hneď vystrašiť. Každé telo je iné a funguje inak, takže je možné, že nebudete mať žiadny z príznakov, alebo budete trpieť na malé nepohodlie. Ja som mala veľmi, ale naozaj VEĽMI suchú pokožku. Hlavne pery, ktoré boli neustále popraskané a nič na ne nezaberalo. Ale je to niečo, čo sa dá vydržať. Tiež sme sa dohodli, že podstúpim  Aquaclean and ozone kúru, ktorá je potrebná urobiť viackrát, aby ste videli požadované výsledky. Ja som ju podstúpila trikrát a hneď po prvom raze sa mi pleť zdala krajšia a zdravšia.

Nikdy by som si nebola pomyslela, že niekedy napíšem tento článok. Za svoju pleť som sa hanbila, nechcela som sa s nikým o tom baviť. Nenávidela som pohľad do zrkadla a tým som nenávidela seba. Teraz ma svoj prístup mrzí. Nemali by sme sa hanbiť za niečo tak povrchné ako vyrážky na tvári. Človek je omnoho viacej, než jeho zovňajšok. Je oveľa dôležitejšie čo má človek vo vnútri než vonku.

Keďže som nepredpokladala, že niekedy o tomto budem tak otvorene rozprávať, nemám pre vás "pred a po" fotky na porovnanie mojej pleti pred a po užívaní Curacné. Už po pár týždňoch užívania som videla zmeny. Teraz je moja pleť čistá. Samozrejme, nie je dokonalá, to nebude asi nikdy. Stále sa mi sem-tam objaví jedna vyrážka, hlavne teda pred menštruáciou, ale to sa nedá ani len porovnať s tým ako to bolo predtým.

Ako som už spomenula, nikoho nechcem navádzať na užívanie liekov, od toho tu nie som. Chcela som sa s vami len podeliť o svoju osobnú skúsenosť s akné a ako sa mi ho podarilo zbaviť. Nie som doktor, takže vám nemôžem odborne poradiť, ale keď máte náhodou akúkoľvek otázku, len mi napíšte. Hlavne si zapamätajte, že v tom nie ste sami. Dôležité je byť informovaný, načítať si o tom čo najviac a byť trpezlivý.


P.S. Tiež by som nikdy neuverila, že sa vám niekedy ukážem bez make-upu, ale tu ma máte. Všetko musí byť raz po prvé.





Hello, my dear friends and readers, I am finally back. So many things and changes have been happening in my life that I haven't had the time to work on my blog. Even though, right now I am in the middle of writing my final thesis before my graduation which is a very hard work, very stressful and long, I decided to procrastinate a little and write this post. I have been thinking about adding something new to my blog for a long time now. I figured out something the other day, and I am very excited to share it with you.

This is going to be a first more personal blog post in a series of posts called "My Story" each  article dedicated to some topic. I am quite a private person, I don't like talking about myself, and I am aware of the fact that I don't share much information about my life with you. I don't often express my opinions and thoughts because I am scared of judgment. What I really hate is arguing with someone, so often I am rather quiet and I keep my thoughts and feelings inside. I know it is maybe not the best approach because everyone should express freely without the fear of being criticized. After many considerations I've finally decided to share more about me (or at least try to). So, as I said at the beginning, every post will be about one specific topic and I will talk about it, share my experience and hopefully maybe help somebody.

Please, if you have any suggestions about different topics I should be discussing or what you want me to talk about, let me know!

Today's topic is going to be - ACNE. As a child and then teenager my skin was generally fine. I have never had a big problem with it. I felt really lucky compared to some of my classmates who were struggling with major pimples. The situation changed when I started university. It was such a big shock for me. I thought I was too old to have acne. Only after I discovered that many adults suffer from it. However, I was devastated. I moved to different country to study at university, where I met so many new people and experienced a variety of different things and I didn't want to have those big zits on my face. Truthfully, it wasn't so bad, my pimples weren't massively big or inflamed but at that time, I felt hopeless and it definitely did not help build my self-confidence.

I am that kind of person who likes everything to be perfect so having those imperfections on my face, where everyone could see them, was tragic. Now I obviously understand that it is a very common disease (yes, it is a medical disease) and there is nothing to be ashamed of. Many people suffer from it and as any other disease it has to be treated. I am not saying that everyone should immediately take some medications, I am just sharing my experience and in my case, medications were the only option which actually helped me.

I can honestly say that I've tried everything. Acne skincare products (everything I could find on the market) didn't work for me really. It was maybe good for a few days but it kept coming back. I watched so many videos on YouTube about how people cleared their skin but when I tried their methods, nothing was helping me. I washed my face regularly, I also washed my pillowcase very often and I had my own little towel only for my face. Then I decided to check if I am not allergic to something. I am not! What you eat and drink can be one of many causes of acne so obviously, I tried to cut some "dangerous" foods out of my diet. As you may guess, that did not work either. I also saw a doctor to check my blood to see if there was everything all right. They couldn't find anything (thank God!).

Even though I was unhappy and cried a lot, I was against taking some pills. I genuinely don't like taking medications even if I am ill. After such a long time trying every possible option and not seeing any results I was frustrated and decided to go on medications. I visited a clinic called Inštitút estetickej medicíny in Pezinok. Dr.Alena Pallová prescribed me a medicine called Curacné. She explained to me that it is a pure vitamin A and it is a very strong medicine. I was supposed to take it for six months. Children under the age of 12 should not take it. It is very important not to get pregnant while taking it, because it can damage the embryo. This medicine has a lot of side effects which can scare you. My mom didn't let me read them because she knows me well enough to know that after reading them I wouldn't want to take them. So don't be afraid of it. We are all different and our bodies work in different way and you may not have any side effects at all or just some discomforts like I did. The only thing that bothered me was very (but VERY) dry skin and especially lips. My lips were constantly cracked but it is something you can live with. Dr.Pallová also suggested going through an Aquaclean and ozone treatment for troubled skin. It is better to do it a couple of times to actually get the results. I did it three times and right after the first one I could see the difference in the quality of my skin.

I never thought I would write this article. Acne was something I was so ashamed of and I didn't want to speak about it. I hated looking on myself in the mirror. I hated myself. Now I am sad about my attitude. We should not be ashamed of something so superficial as some piples on the face. Those does not define a persone. It is what is inside that is more important than what is outside.

I don't have any 'before and after' photos for you to see how my skin looked before and then after those six months of taking Curacné. My skin finally cleared up. Ah, what a feeling! I cannot say that my skin is now perfect, it's not. From time to time (especially before my period) I have a small pimple or two but nothing crazy. It can't be compared to how it was before. Also I cannot believe that I am sharing photos of me without any make-up. But here I am. Honestly, it feels pretty great!

As previously mentioned, I don't want to advertise medications, I wanted to honestly tell you my way to clear skin and this is it. Every skin is different so try everything you can before taking pills. This was around five/six years ago so maybe nowadays, there is a vast selection of much better and efficient products and treatments than when I was struggling with acne. I am not a specialist so I cannot give you specific medical advices but if you have any question, please, ask me!


Inform yourself, read as much on the topic as possible and just be patient and try what you can. Remember, you are not alone, there is a lot of people fighting acne, you will eventually win your battle.


nedeľa 28. januára 2018

Drahí čitatelia, práve sa zotavujem z chrípky, ktorá ma na niekoľko dní odstavila od "normálneho" života. Všetci okolo mňa boli chorí, takže to bola len otázka času, kedy sa to prenesie aj na mňa. Zistila som, že moja imunita je priam neexistujúca, pretože táto choroba ma až priveľmi oslabila. Teraz je hlavným cieľom dostať sa späť do formy, pretože som asi týždeň nebola behať a už mi to začína poriadne chýbať a neviem sa dočkať dňa, kedy znovu vybehnem.

Keď sme u témy behania, zaujíma ma, či pri behu alebo akejkoľvek inej športovej aktivite počúvate  hudbu alebo dokážete aj bez nej? Ja si behanie bez hudby vôbec neužijem. Hudba mi dodáva energiu a doslova ma poháňa dopredu. S hudbou je to oveľa väčšia zábava. Kto so mnou súhlasí? Zvykla som si používať aplikáciu Spotify, ktorá vám umožňuje vytvoriť si vlastné playlisty s obľúbenými pesničkami. Dnes sa chcem s vami podeliť o svoj aktuálne obľúbený playlist "Run With Me", ktorý počúvam pri behaní. Páčia sa vám pesničky, ktoré v ňom vidíte? Stiahnite si ho a môžeme spolu športovať pri rovnakej hudbe! 

Akú hudbu najradšej počúvate pri športovej aktivite?





štvrtok 11. januára 2018

Drahí čitatelia, dnes mám pre vás menší typ. Kto ma sleduje už dlho, možno vie, že už tretím rok pravidelne behávam a tiež už niekoľko dlhých rokov cvíčím doma pilátes alebo kardio. Od minulého leta s nástupom do práce sa môj volný čas skrátil na minimum, takže s pravidelným pohybom bol koniec. Cvičenie išlo stranou, ale behania som sa nevzdala. 

V poslednej dobe som však cítila chuť na zmenu. Je veľmi dôležité počúvať vlastné telo a z času na čas mu dopriať niečo nové. Dlho som sa pohrávala s myšlienkou začať s jógou, ale nikdy som to naozaj neurobila. Asi na všetko má prísť ten správny čas a pre mňa nastal teraz. Objavila som na Youtube Adriene, ktorá pravidelne pridáva videá, v ktorých cvičí jógu. Od prvého januára začala s novou sériou "30 Day Yoga Journey" s názvom TRUE, ktorá by vám mala pomôcť nájsť pravé ja. Neviem či to bude mojím cieľom, ale rozhodne ma to zatiaľ veľmi baví. Pomáha mi to upokojiť sa, pretiahnuť všetky svaly a naozaj spomaliť myseľ po dlhom dni. Skúste to tiež, myslím, že nebudete ľutovať.
Máte pre mňa vy nejaké typy/rady na cvičenie jógy?









utorok 2. januára 2018

Január, 2013
„So šálkou kávy sedím pri obloku a pozorujem padajúce snehové vločky a hlavou sa mi honia mnohé myšlienky. Veľmi často je tých myšlienok a snov až priveľa a v hlave sa mi vytvorí nekontrolovateľný zmätok a ja nie som schopná zachytiť jedinú niť, ktorej by som sa mohla držať. Možno práve toto je dôvod toho, že sa neustále vzďalujem od písania, na ktoré myslím deň čo deň, ale vždy si nájdem nejaký dôvod, aby som to odložila na neurčito. A raz za čas príde taká chvíľa ako práve teraz, keď sa nahnevám sama na seba a nemôžem to viac vydržať a prinútim sa sadnúť si a písať čo mi prvé prejde mysľou. 
Pred chvíľou som čítala pekný článok o tom, ako ľudia odkladajú svoje sny na neskôr. Práve tento článok ma prinútil začať písať. Dotýka sa aj mňa. Myslím si, že každý z nás by sa v ňom našiel. Priznajte sa, koľkí z vás ste si dali novoročné predsavzatia a naozaj sa vám ich darí plniť?! Možno by som vás narátala na prstoch jednej ruky, ale viac nie, som si istá. Ja si radšej žiadne predsavzatia na nový rok nedávam, poznám sa natoľko dobre, že viem, kde by zostali. Niekde hlboko v mojej mysli, kde sa nedá ľahko dostať, aby boli uložené pekne v bezpečí a mohla som ich znovu a znovu vyťahovať každý jeden rok. 
Možno jedno jediné predsavzatie by som našla - zmeniť svoje myslenie a postoj k životu, k veciam, ľuďom...Chcela by som konečne zmeniť samú seba. Nie radikálne a drasticky! Naopak, páčilo by sa mi trochu sa svetu otvoriť a nechať vyjsť to pravé "ja", čo mám niekde schované vo vnútri. Správať sa spontánne, povedať svoj názor, prejaviť city, nebáť sa nových skúseností a nových cieľov, ktoré by som chcela dosiahnuť. Optimizmus - to je slovíčko, ktoré by som si priala objaviť vo svojej slovnej zásobe a používať ho v živote. V každej maličkosti hľadať a nájsť niečo pekné, dokonca aj v zlej situácii, ktorá sa môže časom a tým správnym postojom premeniť na výhodu. Stále sa snažím veriť tomu, že keď človek naozaj chce, tak dokáže všetko o čo sa pokúsi.“ 



O 5 rokov neskôr...
Čo sa za tých päť rokov zmenilo? Veľa a zároveň nič. Často hľadím von oknom a snívam o možnom a nemožnom. Stále so sebou bojujem a snažím sa na sebe zapracovať. Snažím sa byť menej tvrdohlavá a náladová, ale ani ja nie som dokonalá, som len človek, ktorý veľakrát zlyhá. Čo sa zmenilo je to, že si svoje chyby uvedomujem a pokúšam sa ich všetkými silami naprávať. Nie vždy sa mi to podarí, ale za pokus to stojí. A už si novoročné predsavzatia, lepšie povedané ciele, zapisujem. Verím, že čo je raz napísané čierne na bielom, tak je aj ľahšie zrealizovateľné. Zrazu to prestáva byť len lietajúca myšlianka, napísaním sa to stáva konkrétnejšie. Najlepšie je si ich napísať na nejaké viditeľné miesto a mať ich neustále na očiach, tak na ne rozhodne nemôžete zabudnúť. Prajem vám veľa šťastia, síl, energie pri plnení vaších snov! 

Aký máte názor na novoročné predsavzatia? Aký je váš najväčší cieľ na rok 2018?