sobota 20. mája 2017

Drahí čitatelia, presvedčila som sa o tom, že keď si človek niečo zaumieni alebo po niečom veľmi túži a vynaloží do toho všetku svoju energiu, jedného dňa sa mu to splní. Ako možno už veľa z vás vie, zamilovala som si beh a skoro už tri roky behávam pravidelne. Hranicu 10km som už dávno prekročila, ale zatiaľ som si nikdy na 15km netrúfla. Na začiatku tohto roku som si dala, okrem iných, aj cieľ zabehnúť 15km alebo viac, keď sa podarí. A veru sa podarilo! 

Nemám presne stanovený čas, kedy chodím behať. Väčšinou je to ráno, ale veľakrát sa kvôli škole alebo iným povinnostiam stane, že idem poobede alebo navečer. Jediným zvykom u mňa je ranný nedeľný beh pred omšou. Vždy si to tak pekne vypočítam, aby som všetko stihla a nemusela sa zbytočne ponáhľať. Tak som sa vybrala jednu aprílovú nedeľu. O deviatej som vybehla a plánovala som svoju obvyklú osem kilometrovú trasu. Hneď od začiatku som sa veľmi dobre cítila, ale nenechala som sa tým obalamutiť, pretože taký pocit sa po pár kilometroch často vytratí a nahradí ho únava. Tentokrát sa tak nestalo, stále som sa cítila dobre. Bolo krásne počasie a teplo, ale nie dusno, takže sa dobre dýchalo. Náramne som si to užívala, taký pocit som zatiaľ pri behu ešte nemala. Keď som prišla na jednu malú križovatku, kde som mala zabočiť smerom domov, nechcela som, niečo mi vravelo, aby som domov ešte nešla. Poslúchla som svoj vnútorný hlas, zabočila som opačným smerom a celý okruh som zabehla znovu. 

Urobila som svojích prvých 15 kilometrov a stále tomu nemôžem uveriť. Tak dlho som si to priala, že sa to nezdá reálne. Viem, že niekomu to môže zdať ako úplná maličkosť, ale pre mňa je to veľký krok a dôkaz, že všetko ide, keď človek naozaj chce a posnaží sa. Musím povedať, že som na seba hrdá, nikdy by ma vo sne nenapadlo, že raz budem behať dlhé trate a pritom si to tak vychutnávať. Takže po zdolaní tohto cieľu si teraz môžem stanoviť nový - čo tak 20km? Idete niekto do toho so mnou? 

Keď už sme pri tom behu, na začiatku mája som zažila svoj prvý bežecký závod, ktorý sa už štvrtým rokom u nás v mestečku koná. Mala som z toho strach, hlavne z veľkého množstvo ľudí, ale akonáhle sme vyštartovali, všetka nervozita a napätie sa vytratili. Počasie nám neprialo, večer pred závodom bol veľmi silný lejak, takže jednotlivé trate boli o niečo skrátené, pretože určité úseky boli stále plné vody. Bol to "trail" beh, takže sa išlo aj po tráve a po kameňoch, do kopcov, z kopcov a všade možne. Niektoré úseky boli nebezpečné, tráva sa šmýkala a hlavne bolo veľa bahna. Nechceli by ste vidieť moje topánky, keď som prišla domov, neuhádli by ste ich farbu, tak boli celé špinavé. V každom prípade to rozhodne stálo za to! Každému kto rád behá by som odporučila sa podobného závodu zúčastniť, určite sa nemáte čoho báť, je to niečo nové a zábavné. 

Ale už dosť o behaní! Posledné týždne som ako na ruskej dráhe, raz sa mám úžasne, ale vzápätí cítim, že padám dole. Mám pred sebou ešte niekoľko náročných mesiacov. Aj keď mám na leto niečo veľmi vzrušujúce na pláne, stále mám ešte skúšky a diplomovku, na ktoré musím neustále myslieť. Všetko sa snažím brať postupne a neriešiť veci moc dopredu, ale veľakrát v tom sama zlyhám a neubránim sa stresu, ktorý mi rozhodne v ničom nepomáha.  

Aké sú vaše plány na leto?




















sobota 13. mája 2017

Krásny víkend, milí čitatelia. V roku 2012 som urobila zatiaľ jedno z mojich najlepších rozhodnutí - odišla som študovať vysokú školu do zahraničia, konkrétne do Talianska. Mnohí z vás, ktorí sledujú môj blog dlhšie to vedia. Samozrejme, v živote to nechodí ako vo filmoch a mnoho životných rozhodnutí prichádza aj s negatívnymi vecami. Ako som veľakrát spomínala, na začiatku to nebolo ľahké a musela som sa cez všeličo prebojovať. Ale keď na to teraz spätne spomínam, nebolo to nič tragické čo by sa nedalo zvládnuť. Samozrejme, človek musí byť silný a naozaj to chcieť, inak by to pri prvom probléme vzdal. Dnešný článok však chcem poňať pozitívne, zabudnúť na všetko zlé a skôr sa sústrediť na veci, ktoré mi život v zahraničí priniesol. 

Prišla som sem nevediac jazyk a v okamžiku som sa ocitla "sama" ďaleko od domova a rodiny. Asi prvú vec, ktorú chcem spomenúť a ktorú mi život v cudzej krajine poskytol je nový jazyk. Za tie roky som sa naučila dobre komunikovať v taliančine a ako som písala v jednom z minulých článkov, vedieť v dnešnej dobe jazyky je veľmi dôležité, takže jeden na viac rozhodne neublíži. A okrem toho, taliančina je jednoducho prekrásna. Páči sa mi ako zneje a práve preto veľmi rada počúvam talianské piesne. Ako som spomínala, na začiatku mi robilo problém povedať jednu súvislú vetu. Spomínam si moje zhrozenie, keď som počula prvú prednášku na vysokej, ktorej som nerozumela skoro ani slovo. Na prvé skúšky som bola nútená sa všetko učiť naspamäť a zázrakom dopadli dobre. A myslím si, že aj to učenie naspamäť mi dosť pomohlo, aj keď možno to nie je úplne najlepší spôsob učenia. Postupne som začala čoraz viac rozumieť a komunikovať. Chce to len čas, trpezlivosť a snahu. 

Som jedináčik a priznám sa, že som bola zvyknutá na určitý "servis". Hanbím sa to priznať, ale popravde je to úplne iné, keď ste samy alebo keď sa musíte deliť so súrodencami. To som ja nikdy nepoznala, všetko som mala len pre seba. Ale úprimne si nemyslím, že som zhýčkaná, len som bola zvyknutá, že veľa vecí zariadila za mňa mamka. Keď nám niečo chýbalo, stačilo zavolať a mamka to po ceste z práce kúpila. Znie to ako hlúposť, ale zrazu som sa musela o takéto denné drobnosti postarať sama. 

Stala som sa oveľa samostatnejšou. Napríklad som sa musela naučiť prať a žehliť. Vždy sa mi čisté oblečenie objavilo (ako zázrakom) v skrini, teraz musím myslieť na to, čí tá alebo oná košeľa, ktorú si chcem na druhý deň obliecť je čistá a vyžehlená. Tiež som sa musela naučiť pohybovať v cudzom prostredí a hlavne pochopiť ako celý systém na univerzite funguje. Na rôzne veci som si postupne zvykala. Musela som sa  naučiť spoliehať len sama na seba a všetko si zorganizovať.  

Viem, že vždy tu budem ako cudzinec, ale posnažila som sa, aby som sa tu cítila (skoro) ako doma. Nič nie je perfektné, ale verím, že ma život v zahraničí niekam ďalej posunul a dal mi do života skúsenosti. Som presvedčená, že sa mám toho ešte veľa čo učiť a som zvedavá čo si pre mňa život ešte prichystal. 


Žijete v zahraničí? Alebo ste nad tým niekedy uvažovali? Aký je váš názor? 



(top, jeans, bag: Zara, shoes: Tamaris)




štvrtok 4. mája 2017

Milí čitatelia, všetci určite dobre poznáte príslovie "Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom." Neviem, čo je na tom pravdy, v každom prípade verím, že znalosť cudzieho jazyka je v dnešnej dobe veľmi dôležitá. Ako mladá školáčka som jazyky nemala rada. Môže sa to zdať ako výhovorka, ale väčšinou som nemala šťastie na dobrých učiteľov. Na základnej škole to bola katastrofa, jeden učiteľ horší ako ten druhí. V posledných dvoch ročníkoch sme dostali jednu veľmi mladú učiteľku, ktorú viac bavilo rozprávať sa o móde, kozmetike a vzťahoch, než aby nás niečo mala naučiť. 

Keď som prešla na gymnázium, prežila som menší šok. Naša triedna a profesorka angličtini v jednej osobe bola dosť prísna a veľa toho od nás vyžadovala. V porovnaní s niektorými druhými spolužiakmi, ktorí nastúpili z iných základných škôl som si uvedomovala, ako nám tie základy chýbajú. Preto sme sa museli naozaj dosť snažiť. Ale stále som si nedokázala k angličtine nájsť cestu a skôr som ju brala ako nutné zlo. 

Bude to znieť smiešne, ale všetko sa zmenilo v deň, keď ma môj bratranec naučil sťahovať filmy, ale zabudol ma naučiť sťahovať titulky. Keď som veľmi chcela vidieť ten či onen film, musela som ho pozerať v originále, čiže v angličtine. Najprv som bola trochu nervózna, keď som väčšinu nerozumela. Ale nevzdala som to a postupne som rozumela viac a viac. Takéto malé pokroky ma tešili a angličtina sa mi začala páčiť. 

Potom prišli prvé knihy. Už si neviem vybaviť, ktorú knihu som prečítala ako prvú. Ale viem, že ma to začalo veľmi baviť. Možno je dobré začať s ľahšou literatúrou, nič filozofické a náročné. Napríklad je dobré si prečítať knihu, ktorú už ste čítali vo vašom materinskom jazyku, takže už viete o čo v nej ide. Nikdy som nebola ten typ, ktorý by čítal knihu so slovníkom v ruke a hľadal v ňom každé neznáme slovo. Verte mi, prestane vás to takto baviť. Nesnažte sa porozumieť každému jednému slovíčku, skôr sa snažte pochopiť zmyseľ celej vety. Musíte vedieť o čom sa tam rozpráva. Až keď budete úplne stratení, nájdite si preklad v slovníku. 

Čo tým celým chcem povedať? Že je veľmi potrebné, aby ste na vašom vzdelaní sami pracovali. Neuspokojte sa s tým, čo vás učia v škole. Sami musíte chcieť a vynaložiť úsilie. Ja som niekoľko rokov chodila na rôzne doučovania, aby som sa zlepšila. V škole sa naučíte možno tak základy, keď máte šťastie na dobrého učiteľa. Ale do bežného života vám veľmi pomôže sledovanie filmov, seriálov a čítanie kníh. Dnes už je neobmedzený výber, takže si každý príde na to svoje. 

Aký je váš vzťah k cudzím jazykom? 
Radi sa ich učíte? 
Koľko ich viete?




Dear readers, you surely know the proverb "The more languages you know, the more you are human". I don't know what is right about it, but I know that knowing foreign languages is today very important. I used to hate learning languages. In elementary school, I wasn't lucky for good teachers. One was worse than the other. The last two years were the worst because we had one very young teacher who loved more speaking about fashion, beauty, and relationships than teaching us something. In high school the situation was opposite. We had a very strict and exigent professor. I had to work very hard to keep up with everything. But still, my relationship with English wasn't great. 

It may sound crazy, but everything changed when my cousin taught me how to download movies but forgot to teach me how to download subtitles. So when I wanted to see a film, I was forced to watch it in the original language, English. At first, I was frustrated because I couldn't understand almost anything. But I didn't give up. After awhile, I get used to it and every time I understood a little bit better. It made me very happy and pushed me to continue. 

Then, books came and I started to read in English. Again, at the beginning it was hard. It took the time to be able to understand well. Maybe try to read at first books that you have already read in your mother thong, so you know what it is about. Of course, read some easy books at first, don't try to read a heavy philosophical book. I am not the type of reader who would read a book with the dictionary in hand. Don't try to find every word that you don't know, it gets very boring. Instead, try to catch the sense of the story. You have to know what the story is about. 

What I am trying to say is that you shouldn't rely only on school and teachers. You yourself should do something to be better and to improve your knowledge. Try to watch films or series or read books in a foreign language. It will definitely help you and it is a much nicer way to learn than doing grammar exercises (of course, they are important, too). 



(jacket: Pepe Jeans, top,trousers,bag: Zara, shoes: Tamaris, sunglasses:Pull&Bear)