sobota 25. septembra 2010

Práve v tejto chvíli sa pozerám na jeden z najkrajších filmov vôbec, Prázdniny (The Holiday). A nemôžem sa ubrániť myšlienkam na zimu, sneh, ale hlavne, na Vianoce. Ja viem, že sa vám to bude zdať trochu zvláštne, veď ešte nám zostávajú do Vianoc tri mesiace, ale tento film ma prinútil myslieť na toto krásne obdobie, najkrajšie a najvrelejšie! Ale o Vianociach toho ešte veľa napíšem, keď bude ten správny čas. Teraz ma zaujíma váš názor na tento film, teda tí, ktorí ste ho videli. 

Pre mňa je to najúžasnejší film, ktorý mi každýkrát zdvihne náladu a urobí ma veselejšou a radostnejšou. Keď som sa ráno zobudila, krásne svietilo slnko a ja som bola rada, že nemusím ísť do školy. Ale keď som si pustila tento film, zdvihla sa mi nálada ešte omnoho vyššie. Takže vám ho doporučujem, keď vás prepadne zlá nálada a nebudete mať na nič náladu. Ľahnite si, urobte si pohodlie, uvarte kávu alebo čokoľvek čo máte radi a pustite si tento film, uvidíte čo to s vami urobí. 

Je to o dvoch ženách. Jedna (Cameron Diaz) má všetko čo chce. Nádherný veľký dom v L.A., veľmi výnosnú prácu, ale postupne zistí, že to nie je v živote všetko. Druhá žena (Kate Winslet) žije v malom domčeku na kraji malej dedinky v Anglicku. Je to naozaj magické miesto. Dokážem si predstaviť život v tom malom domčeku, s predzáhradkou a malými oblokmi. Ale aj ona je nešťastná, muž, ktorého tri roky miluje sa žení. Robí si z nej svoju „slúžku“ a vodí ju za nos. A ona, ako po uši zamilovaná žena na to vždy skočí. Tieto dve ženy si na dva týždne (počas Vianoc) vymenia domy. A tam začína ich dobrodružstvo. Nakoniec obidve nájdu to, po čom túžia. Koniec je to naozaj krásny.

Príjemné pozeranie!

Vypočujte si tú prekrásnu hudbu :)


štvrtok 23. septembra 2010

Keď si prezerám fotky na rôznych blogoch vidím, že veľa z vás je už oblečených naozaj jesene. Ja už sa toho neviem dočkať. Naozaj milujem rôzne šály, šatky, dlhé bavlnené svetre a kožené rukavičky. Jediná vec, ktorú si chcem jednoznačne na jeseň kúpiť je nejaký skvelý klobúk, ktorý mi presne pristane na hlavu a nebudem v ňom vyzerať ako hlupák. Ale bude to náročná úloha, pretože neviem kde to pátranie začať a vôbec neviem s kým. Vždy som chodila nakupovať s mojou milovanou mamkou, s ktorou som si to vždy náramne užila, ako dve najlepšie priateľky. Ale mamka je teraz na Slovensku a ja som sama v Itálii, kde to skoro vôbec nepoznám. Musím to nejak vymyslieť, len to bude trochu zložité, hlavne kvôli mojej zdržanlivosti a hanblivosti.

Aj do Itálie zavítala jeseň. Po cestách sa povaľujú kôpky žltého lístia, ktoré šuchoce pod nohami. Ráno, keď idem do školy je naozaj chladno. Veľmi často tu fúka vietor, ktorý vám zalieza pod oblečenie. Ale poobede sa oteplí natoľko, že môžete chodiť v krátkom rukáve a s holými nohami. Už túžim po poriadnej jaseni, zachumlať sa do niečoho teplého a na hlavu si nasadiť čiapku. A ranné hmly tiež majú svoje kúzlo a čaro.

Je naozaj ťažké robiť fotografie sama. Vždy som mala mamku pri sebe, ktorá ma s radosťou fotografovala. Ale sľubujem, že niekedy to bude lepšie, len musíte byť trpezlivý a zatiaľ si vystačiť s takýmito fotkami. 


sobota 18. septembra 2010

Už je to týždeň čo som autobusom prišla do Itálie. To, že som cestovala autobusom má jeden jediný dôvod, ktorý je ale veľmi podstatný. A to, že v autobuse nemáte limitovanú hmotnosť batožiny, ktorú si nesiete so sebou, takže som si dva obrovské kufre nabalila vecami. Ale ani tie mi nestačili, takže som k tomu pridala ešte jednu cestovnú tašku. Naozaj som mala veľké obavy ako to všetko unesieme, ale zvládli sme to. 

Mám za sebou prvý týždeň v škole, ktorý môžem zhodnotiť ako veľmi príjemný a milý. Aj keď už postupne začínam mať obavy z učenia, pretože je to veľmi náročné, keď väčšine veciam nerozumiem. Ale som tu preto, hlavne, aby som sa naučila taliansky, takže sa musím upokojiť a zamerať sa na ňu.

Priznám sa, že to nie je ľahké. Vždy som po tom túžila, to áno, ale nemyslela som si, že mi moja mama bude tak veľmi chýbať. Našťastie, si každý deň píšeme a sme v kontakte. Mala som aj veľmi smutné a plačlivé chvíle, za ktoré sa nehanbím, pretože je to ľudské. Zabudla som na všetko, čo mi tu robilo radosť a len som sa utápala v smútku. Prestala som počúvať hudbu, tancovať a spievať, variť si kávu, všetky veci, na ktoré som zvyknutá a ktoré sa mi páčia. Ale potom mi moja milovaná mamka oznámila, že presne za tri týždne príde sem za mnou a hneď som ožila. Možno vám prídem ako malé dieťa, ale skúste si to! Nie je to také jednoduché ako sa to na prvý pohľad zdá. 

Ale postupne si začínam zvykať. Aj na to, že hodina netrvá 45 minút, ale plných 60, ďalej, že sa tu chodí do školy aj v sobotu, takže mám jediný voľná deň. Napriek tomu si myslím, že po čase si natoľko zvyknem, že sa mi to bude páčiť. Zdá sa mi, že moji nový spolužiaci ma prijali, občas niektorí prídu a snažia sa so mnou zhovárať. Cítim sa medzi nimi príjemne. Uvidíme ako sa to bude vyvíjať ďalej...



utorok 7. septembra 2010

Ako som už písala v minulom článku, leto je už za nami. Ja som sa rozhodla spísať a zároveň vám predstaviť moje hity tohto leta. Pri počúvaní týchto piesní sa mi vždy vybavia chvíle a zážitky, ktoré som prežila počas tohtoročného leta, ktoré bolo prekrásne. Nehovorím, že všetky pesničky sa mi páčia, ale patria sem, patria k letu 2010. Takže vám prajem príjemnú zábavu!


















pondelok 6. septembra 2010

Dovolím si povedať, že leto je už za nami. Budú mi chýbať letné večery, ľahké a voľné šaty a morský vánok na tvári. Nechcem sa rozlúčiť so svetlom. V lete vstávame za svetla a aj chodíme spať. Ale jeseň je už za dverami a ja sa tomu teším. Jeseň je najkrajšie obdobie roka. Milujem tie farby a chladný vietor. Zababušiť sa do obrovského svetra a na hlavu dať príjemnú bavlnenú čapicu a vyjsť do posledných lúčov slnka, ktoré je nízko nad obzorom. Je to krásne.
Chcem pridať staršie fotky. Myslím, že sú fotené minulý rok. Pridávam ich preto, lebo sa mi páčia a myslím, že som na nich oblečená presne do tohto počasie čo teraz panuje vonku. Takže si to užite. 


štvrtok 2. septembra 2010

Cítim sa veľmi zvláštne. Vstávala som už o šiestej ráno a už som nedokázala viac zaspať. Je to naozaj zvláštny pocit, keď nemusím ísť do školy. Ráno som stretla svoj priateľku N., ktorá sa ponáhľala na zastávku a ja som bola doma, v pyžame a pozerala som film (Posledný čas na lásku). Ale každému kto (ne) dobrovoľne musel ísť do školy po tých krásnych dvojmesačných prázdninách, prajem všetko dobré a držím palce. Čaká nás dlhý náročný rok (mňa o trochu neskôr, ale tiež ma to neminie). Ale pamätajte na to, že to nebude trvať večne a za chvíľu budú zasa pred nami prázdniny, kedy si odpočinieme a spravíme to, čo sme počas roka školy nestihli. Tak „HURÁ“ do toho!

Pozerali ste včera nový seriál „Dokonalý svet“? „Konečne pravý seriál pre mňa“, povedala som si, keď som videla ukážky. Nemôžem povedať, že ma prvý diel sklamal, ale čakala som niečo iné, niečo lepšie. Ale nechcem to hneď zatracovať. Bol to len začiatok. Uvidíme čo nás čaká nabudúce.

Včera sa počasie trochu zlepšilo, tak som konečne mohla ísť na chvíľu von. Keď som dlhšie zavretá doma, začnem sa dusiť a potrebujem ísť na vzduch. Preto som vytiahla slečnu G., ktorá mi urobila radosť a vyfotila sa so mnou, keď som jej povedala, že musíme mať pamiatku, keď idem na dlhší čas preč. Je to pravda, ale ako výmluva to vždy zaberie.

A aby som nezabudla. Chcem poďakovať Nik, ktorá mi urobila tento krásny design. Ďakujem!!!


streda 1. septembra 2010

Aký bol váš včerajší daždivý deň? Mne sa nechcelo ani vytiahnuť nohu z domu, takže sme znovu skončili na dlážke mojej izby a snažili sa dokončiť naše „umelecké dielo“, ktoré sa už pomaly blíži do finálovej podoby. Veľmi ma potešili vaše žiadosti, aby som vám náš výtvor ukázala. Včera som bola s našou prácou náramne spokojná, takže vyhoviem vaším prosbám a ukážem vám čo sme za dva dni dokázali stihnúť. Nečakajte vysoko umelecké dielo. Myslite na to, že sa dve kamarátky zišli, aby si spríjemnili voľné chvíle a pobavili sa. A mňa to skutočne bavilo!