Bobiknannie

piatok, 3. novembra 2017

Drahí čitatelia, ako sa máte? Ja som zavítala na pár dní domov na kratšiu dovolenku. Bolo to veľmi spontánne rozhodnutie, Ryanair konečne otvoril let z Bologne do Bratislavy, tak som to využila a prišla som na pár dní domov. Potrebovala som oddych a pohodu. Život sa mi s novou prácou zmenil. Je to rozhodne nová, úplne odlišná skúsenosť oproti študentskému životu, ale zatiaľ som spokojná. 

Dni doma mi ubiehajú až priveľmi rýchlo, ale užívam si ich. Práve teraz sme sa vrátili z prechádzky, ktorá mi urobila veľmi dobre. Niekedy človek v tom každodennom zhone zabudne ako príjemné je sa len tak zobrať a ísť sa niekde pozrieť. Sme zvyknutí všade jazdiť autom, bohužiaľ, aj ja som si na to zvykla, ale niekedy nie je na škodu ísť po vlastných, človek si všimne čo doteraz možno nevidel, spozná nové miesta, vidí nových ľudí.  Skúste to!



Dear readers, how are you? I came home for a few days. It was a very spontaneous decision. Ryanair opened flights from Bologna to Bratislava again, so I decided to take advantage of it and come home. I needed a few days off and just rest. My life changed with a new job. It is different from going to school, but at the same time it is a great life experience for me. 
Days at home are passing by very quickly. I am enjoying my time here. Right now we came from a long walk and it feels amazing and refreshing. It is important not to forget to take a walk from time to time in today's very hectic rhythm. Try it, you will see!





(dress: Reserved, top, jacket: Zara, shoes: Tamaris) 


utorok, 24. októbra 2017

Milí čitatelia, dnes je vonku tak krásny deň, keby som na sebe nemala tri vrstvy oblečenia, myslela by som si, že je horúci letný deň. Chýba vám leto? Ja osobne mám rada jeseň a zimu, jediná vec, ktorá mi prekáža je tma a so zmenou času to bude ešte horšie. Dnes som si spomenula na deň, keď ma na začiatku septembra prišla navštíviť mamka. Boli sme sa prejsť a na kávičku a ja som vám zabudla ukázať fotky outfitu, ktorý som mala na sebe. Trochu netradičný, keďže väčšinou volím tmavé farby, ten deň som mala chuť na bielu. A tak som do toho išla naplno a zvolila som okrem doplnkov všetko biele. Čo na to hovoríte? Ja dúfam, že už na druhý týždeň prídem s viac jesennými outfitmi.


Dear readers, today is such a beautiful and sunny day. From the window, it looks like summer but when you go outside you realize that it is chilly. Do you miss summer? I personally like autumn and winter, the only thing that is bothering me is the fact that it is always dark. Today remember the time when my mom came to visit me at the beginning of September and we went on a walk and to the coffee shop. I totally forgot to show you my outfit which is a little bit unusual for me since I prefer to wear darker colors. That day I wanted to wear white so I went for it and wore all white outfit. What do you think? I hope next week I will post more autumnal outfits. 







nedeľa, 15. októbra 2017

Krásne nedeľné poobedie, milí čitatelia. Pravdepodobne musí prísť choroba, aby som sa konečne dostala k napísaniu nového článku. Už ubehlo niekoľko dlhých týžňov (mesiacov?) od posledného článku. Neviem si už ani spomenúť o čom bol. Asi je zbytočné vám vravieť ako veľmi ma to mrzí, aj keď vedzte, že ma to naozaj mrzí. Nepredpokladala som takúto dlhú pauzu, ale väčšinou to tak chodí, že vám život prichystá prekvapenia. Našťastie moje bolo pekné a pozitívne. Začala som novú menšiu etapu svojho života. Áno, som pracujúci člen spoločnosti. 

Všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo a nečakane. Jedného horúceho augustového dňa sa ku mne dostala novinka, že v optike v neďalekom meste hľadajú posilu. Vlastnia ju dve sestry, dvojičky už skoro tridsať rokov. Sú to naše rodinné známe. Po toľkých rokoch prišiela aj na nich chuť na zmenu a rozhodli sa presťahovať obchod do druhého mesta priamo do jeho centra. Čo znamenalo viac viditeľnosti a tým (snáď) viac klientov a tým viac práce. Ja som sa tej ponuky chytla a už skoro dva mesiace pre ne pracujem. 

Dostávam sa k ďalšiemu bodu, o ktorom som vám chcela napísať - univerzita. V septembri som dokončila všetky skúšky, čím mi spadol veľký kameň zo srdca. Ale tým to ani zďaleko nekončí, teraz ma čaká príprava a písanie diplomovej práce. Len donedávna som nemala najmenšiu predstavu o čom chcem písať. Našťastie sa moje pochyby mierne rozplynuli po konzultácii s profesorom. Dal mi nejaké nápady a ukázal mi cestu, po ktorej by moja práca mala smerovať. Ešte konkrétne zadanie mojej práce nemám, ale dúfam, že to sa postupne dostaví. 

Keďže pracujem osem hodín denne päť dní v týždni veľa voľného času mi nezostáva a keď áno, snažím sa ho venovať diplomovke, ktorá je teraz mojou prioritou. Bohužiaľ, tým sa moja aktivita na blogu dosť znížila. Všetko toho bolo odrazu naraz veľa a ja som si musela zvyknúť na úplne nový režim. A kto ma pozná, zmeny nemám najradšej a dlhšie sa s nimi musím vyrovnávať. Nič vám nechcem sľubovať, ale posnažím sa byť v budúcnosti viac na blogu prítomná. Už osem rokov je blog veľká súčasť môjho života, o ktorú by som nerada prišla. 


















sobota, 26. augusta 2017

Drahí čitatelia, dlho som sa neozvala a nepridala nový článok. Úprimne ma to veľmi mrzí, pretože som si znovu dala záväzok, že počas prázdnin budem prispievať viac a zasa sa mi to nepodarilo. Dnes sa vám ozývam z Talianska, kam som minulú nedeľu pricestovala. Najprv som si myslela, že budem doma na prázdninách až do začiatku septembra, ale osud to chcel inak a ja som sa musela vrátiť skôr. 

Dôvod môjho príchodu je nová práca, ktorá mi doslova prišla pod nos úplne nečakane a náhodou. Keďže už mám všetky prednášky za sebou, chýba mi už len jedna skúška a diplomová práca, ktorú môžem písať z domu, rozhodla som sa ponuku prijať a skúsiť to. Najprv som si nebola istá či to zvládnem, ešte stále sa tým občas trápim, ale som tvrdohlavý baran a keď si niečo zaumiením, tak to dotiahnem do konca. Škola je samozrejme v mojom prípade prvoradá, takže keď uvidím, že to nezvládam, dám jej prednosť.

Zatiaľ si však nový režim užívam, je to úplne iné ako chodiť na univerzitu. Postupne sa všetkému učím a so všetkým sa zoznamujem. Pracujem aj v sobotu, ale zato mám vo štvrtok voľno, takže treba si zvyknúť na trochu iný rozvrh týždňa, ale myslím, že to nebude problém. Okrem iného aj doučujem jedno dievča, ktoré má za necelé dva týždne dôležitú skúšku z anglického jazyka, tak jej každý deň pomáham a začína ma to veľmi baviť. Vždy som hovorila, že by som učiť nikdy nešla, ale tuším by nebolo najhoršie to ešte raz zvážiť!  


Akú novinku mi prezradíte z vášho života? Čo vás naposledy najviac potešilo? 










utorok, 8. augusta 2017

Drahí čitatelia, kto ma pozná vie, že zbožňujem knihy. Neprebehne jeden deň, kedy by som neprečítala aspoň pár strán práve rozčítanej knihy. Počas týždňa mám na knihy väčšinou čas pred spaním alebo počas hodinovej jazdy autobusom do alebo zo školy. Teraz mám prázdniny, čo znamená, že mám oveľa viac času na čítanie. Nemusím vám vravieť ako sa z toho teším. Keď som sa pozrela na posledný článok o knihách, nechcela som veriť, že už je to tak dávno. Preto som sa rozhodla znovu spísať článok o knihách, ktoré som za poslednú dobu prečítala a tiež o knihách, ktoré si chcem prečítať v najbližšej dobe. 

Ako prvú by som vám chcela predstaviť knihu #Girlboss od Sophia Amoruso, ktorú som si už dlhú predlhú dobu plánovala prečítať a konečne prišiel čas aj na ňu. Kto z vás pozná americký obchod Nasty Gal? Ja som o ňom vždy len počula, ale nič bližšie som nevedela. Takže aby ste mali prehľad, Sophia Amoruso založila tento internetový veľkoobchod z ničoho. Bola úplne obyčajné mladé dievča, nazvala by som ju trošku rebelkou, ktorá mala jednu veľkú záľubu - vintage veci. A tak sa jedného dňa rozhodla založiť si svoj ebay, kde predávala oblečenie, ktoré našla v rôznych secondhandoch a ktoré vlastnoručne vylepšila alebo zmenila. A tak sa jej začalo dariť, že teraz šéfuje vyše tristopäťdesiatim zamestnancom. Kniha je plná rád a typov ako sa stať úspešnou a ako si ísť za vlastnými snami. Rozhodne je to jedna z kníh, ktoré potrebujú, aby sa k nim človek vracal, pretože je plná informácií, ktoré treba čerpať postupne. 

Aby som nadviazala na podobnú tému, spomeniem knihu Get Your Sh*t Together od Sarah Knight, ktorú som zatiaľ ešte nečítala, ale dostanem sa k nej snáď v najbližšej dobe. Ako novoročné predsavzatie som si vytýčila cieľ, že sa budem trochu starať o svoje "duševné zdravie a rozvoj". Znie to trochu dramaticky, jednoducho sa chcem venovať tomu ako myslím, ako pristupujem k sama sebe a k životu celkovo. Kniha ma zaujala hlavne svojím netradičným názvom a tiež som počula veľa chváli na knihu The Life-Changing Magic of Not Giving a F*ck od rovnakej autorky, ktorá bola veľkým hitom na internete. Som veľmi zvedavá či mi kniha niečo prinesie a či sa niečomu naučím. 

Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré, a tak zostaneme ešte pri podobnej téme - téme rozvoja mysle a duše. Knihu Štyri dohody od don Miguel Ruiz vám asi predstavovať moc nemusím, je to veľmi známa kniha, ktorá vám sľubuje slobodu, šťastie a nový pohľad na život. 

Keby som vám mala odporučiť nejaké ľahké letné čítanie, hneď by ma napadla kniha To All the Boys I've Loved Before od Jenny Han. Nečakajte žiadne veľkolepé literárne dielo, ani originálny príbeh. Ako som už povedala, je to ľahká kniha s veľmi jednoduchým jazykom a pekným romantickým príbehom, ktorý vás pohladí na duši. Niekedy mám chuť si prečítať knihu, pri ktorej nemusím veľa premýšľať, skôr si oddýchnuť a táto kniha mi to poskytla. Určite si niekedy prečítam aj dve pokračovania. 

Na záver spomeniem knihu Mengeleho dievča, ktorá rozpráva príbeh Violy Stern Fischerovej, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. 
"Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau.
Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov.
Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia." (Goodreads
Knihy na tému vojna, koncentračné tábory, prenasledovanie, židovská otázka a podobne, ma nesmierne zaujímajú. Nedávno som prečítala knihu s názvom Vojna nemá ženskú tvár od Svetlany Alexievich, ktorá ma doslova chytila za srdce. Opisuje neskutočné príbehy žien, ktoré bojovali, strieľali, utekali na front a videli nemožné. Kniha vám poskytne úplne nový náhľad na vojnu a na veci, ktoré sa počas nej diali a aký dopad mala na životy ľudí, v tomto prípade hlavne žien. 


Čítali ste niektorú zo spomenutých kníh? Aká kniha sa vám v najbližšej dobe najviac páčila? Čo práve čítate?






1. #Girlboss - Sophia Amoruso


3. Čtyři dohody - don Miguel Ruiz 

4. Mengeleho dievča - Viola Stern Fischerová, Veronika Homolová Tóthová

5. Get Your Sh*t Together - Sarah Knight 

utorok, 1. augusta 2017

Milí čitatelia, prežila som dva krásne letné mesiace. Síce jún bol plný učenia, skúšok, nervov a stresov, ale aj napriek tomu sa našlo pár veľmi pekných, niekedy nezabudnuteľných chvíľ. Spomeniem napríklad jednu krásnu horúcu nedeľu strávenú u mora. Veľmi som si ten jeden jediný deň v roku u mora chcela užiť. A že som si ho teda do posledného dúška užila! Až tak, že som si domov priviezla spáleninu druhého stupňa. Ale z odstupom času som aj za také nepríjemnú skúsenosť rada, pretože človek sa vždy má čo učiť. Jedno jediné ponaučenie - nikdy nebudte na slnku bez opaľovacieho krému! Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že nie ste zhorení, je to len klam, všetko zistíte, keď večer prídete domov a budete sa chcieť zvliecť z vlastnej kože.

Júl bol ešte o niečo lepší a zábavnejší. V druhom týždni som urobila poslednú skúšku a niekedy v polovici mesiaca som odišla spolu s mamkou späť domov na Slovensko (odkiaľ vám píšem). Odvtedy som zažila veľa nádherných okamihov. Väčšinou to boli malé, možno by niekto povedal bezvýznamné) zážitky, ktoré si ja však veľmi vážim, keďže väčšinu roka skôr ako na zábavu myslím na školu. Ale keď prídem domov, snažím sa to vynahradiť. 

Moja najlepšia priateľka/sestra priletela z Anglicka deň pred mojím príchodom. Nevideli sme sa od zimy a som neskutočne rada, že sa rozhodla prísť a že nám to pekne vyšlo a užili sme si nejakú tú srandu. Som vždy šťastná, keď ju vidím. Síce sa počujeme a sme v kontakte skoro každý deň, telefón vám nikdy nenahradí priamu komunikáciu. Už dlho si vravím, že by som ju mala ísť do Anglicka pozrieť. Už tam žije okolo štyroch rokov a ešte som je nebola pozrieť. Snáď sa mi podarí čo najskôr to napraviť. 

Nemôžem uveriť, že už je august! Na druhú časť leta a na jeseň som mala veľké plány. Ale ako to chodí v živote, plány ešte nič neznamenajú a môžu byť razom zmenené. Moje nadšenie som rýchlo rozplynulo. Niekedy sa ti zavrú dvere, ale otvorí sa okno, takže nikdy by človek nemal zúfať, pretože na koniec sa všetko nejak vyrieši. Zasa sa mi načrtli nejaké plány, takže uvidíme či tentokrát sa naozaj naplnia. 

Aké sú vaše plány na druhú polovicu prázdnin?